Exponenciálny svet

Ekonomika informácii funguje inak ako ekonomika železa, budúcnosť sa nedá predpovedať s minulosti, najlepší spôsob ako predpovedať budúcnosť je vytvoriť ju.

Singularity University založili technologickí experti, inovátori a biznismani Peter Diamandis a Ray Kurzweil.

Spolupracujú s lídrami ako je Elon Musk, Larry Page, Jeff Bezos, Bill Gates alebo Richard Branson. Zdôrazňujú, že nie sú akreditovaní, nekonzervujú znalosti a idú s dobou. Ukazujú svet singularity – nové exponenciálne technológie, ktoré zvyšujú svoju výkonnosť, znižujú cenu, sú stále dostupnejšie a ľuďom prinášajú hojnosť (takto sa volá aj najznámejšia kniha Petra Diamandisa).

Veľmi dobré blogy o svojom štúdiu na Singularity University napísal pred časom Miško Meško z Martinusu. Niečo sme napísali aj spolu s profesorom Milanom Zeleným. Jednotlivé články z MM Spektra si môžete stiahnuť tu.

Ľudia na Singularity University sa snažia zlepšovať svet v týchto oblastiach – vzdelávanie, energie, životné prostredie, potraviny, zdravie, chudoba, bezpečnosť, vesmír a voda.

Peter Diamandis hovorí o 6D. Najskôr sa veci digitalizujú (Digitized), potom sa dlho nič nedeje (Deceptive) a prichádzajú akési pochybnosti alebo sklamanie. Potom náhle a rýchlo prichádza radikálna zmena (Disruptive). Kedysi dávno nás to marxisti učili ako zmenu kvantity na kvalitu. Hovoríme o zmene, ktorá prebieha podobne ako exponenciálna krivka – najskôr pomaly, potom explózia. Spoznala to firma Kodak, ale neskoro a tak líder na trhu s fotografickým papierom, ktorý zamestnával 170 tisíc ľudí skrachoval. Hovorí sa, že ho zničili digitálne fotoaparáty, ktoré boli vynájdené už v roku 1975.

Ešte v roku 1998 si nikto nemyslel, že digitálne fotoaparáty ovládnu trh a do troch rokov bol koniec. Kodak nezničila nová technológia, ale jeho neschopnosť reagovať na exponenciálnu zmenu, ktorú táto technológia priniesla. Takto fungujú exponenciálne technológie – najskôr sa zdá, že sa nič nedeje, potom príde šok a radikálna zmena.
Príbeh firmy Kodak, zdroj: Singularity University
Príbeh firmy Kodak, zdroj: Singularity University

Dnes spoznávajú takúto zmenu taxikári (Uber je najväčšia taxi služba, ktorá nemá ani jeden taxík), hotely (Airbnb je najväčšia hotelová sieť, ktorá nemá ani jeden hotel), banky (Paypal, ktorý posiela banky do minulosti) a tradičná výroba (aditívna výroba), automobilky (zdieľané autonómne vozidlá v inteligentných sieťach), tradičné IT firmy a informačné systémy (cloudy) a pod.

Po prelomovej zmene (disruption) prichádza dematerializácia (dematerialization) – máme funkciu, ale nepotrebujeme materiál. Všetko, čo nám kedysi zaberalo veľa miesta (kamera, mapa, magnetofón, televízor, počítač, knižnica) – nosíme dnes vo vrecku. Dematerializácia je najvyšším stupňom inovácie – máte funkcie, ktoré potrebujete, ale nemusíte chodiť k počítaču alebo ho nosiť so sebou. Airbnb je dematerializácia hotelov – nepotrebujú pozemky ani budovy, Uber je dematerializácia taxíkov – nevlastnia autá, budovy ani taxikárov. Zdieľané cloudy sú dematerializáciou výpočtových stredísk v podniku.

Vladimír Levársky založil asi pred 20 rokmi firmu OMS Lighting v Dojči pri Senici. začal v nej vyrábať svietidlá. Rýchlo sa učil nové technológie a namiesto svietidiel začal dizajnovať a predávať svetlo (LQS – Lighting Quality Standard). Išiel však ešte ďalej – zo svietidla urobil zbernicu dát pre smart city a smart industry. Takto premýšľajú vizionári a inovátori v dobe singularity.

Ďalším krokom je demonetizácia (demonetization). Niektoré produkty a služby, za ktoré sa platilo, začnú byť pre zákazníka zdarma a celé odvetvia biznisu zaniknú – Amazon likviduje kníhkupectvá, Skype telekomunikačné firmy, iTunes obchody s hudobnými nosičmi, Google rešeršné služby, Craigslist klasifikované reklamné zoznamy, ebay kamenné obchody a pod. Premýšľate nad tým kedy bude váš biznis freeware alebo nepotrebný? Ani doba kamenná neodišla do histórie preto, že došiel kameň. Podobne to bude aj s ropným a uhoľným priemyslom. Akým novým biznis modelom nahradíme náš zanikajúci biznis?

No a na koniec nastupuje demokratizácia (democratization) – to, čo bolo kedysi iba pre vyvolených si môžu dovoliť všetci. Deti v Afrike dnes majú lepší mobil ako americký prezident pred pár rokmi a môžu cez toto zariadenie študovať napríklad kurzy na MIT, Khan Academy alebo Stanforde.

Peter Diamandis hovorí o týchto zmenách v posledných 100 rokoch ľudstva:

  • Hrubý príjem + 300%

  • Dĺžka života + 250%

  • Redukcia nákladov na potraviny (13x)

  • Redukcia nákladov na energiu (30x)

  • Vzdelanosť (gramotnosť sa zvýšila z 12% na 88%) a máme prístup k informáciám z celého sveta, knihám a kurzom kvalitných univerzít

  • Doprava je 100x lacnejšia

  • Komunikácia je 100000x lacnajšia

Zaujímavé štatistiky k vývoju ľudstva sú tu.

Ekonomika informácii funguje inak ako ekonomika železa, budúcnosť sa nedá predpovedať s minulosti, najlepší spôsob ako predpovedať budúcnosť je vytvoriť ju – to sú niektoré slogany zo Singularity University.

Zdroj: Singularity University
Zdroj: Singularity University

Tu sú niektoré exponenciálne technológie, ktoré vytvoria nový svet:

Big data a umelá inteligencia

Všade okolo nás sa zbierajú dáta – v mobiloch, senzoroch, kamerách, čipových kartách. Máme na svete vyše 15 miliárd zariadení na zber údajov a denne pribúda 7 milónov nových. V roku 2020 by malo byť okolo nás 50 milárd takýchto zariadení a trilión senzorov. Môžeme mať informácie o všetkom, všade a hocikedy. Hovorí sa o internete všetkého. Tieto údaje sa ďalej spracovávajú, ukladajú, analyzujú a používajú na rôzne účely.

Ak v dvadsiatom storočí zbohatli firmy a ľudia na uhlí, oceli alebo rope, tak v 21. storočí budú zdrojom bohatstva dáta a ich spracovanie. Príklady sú známe – Google, Amazon, Facebook, Uber, Alibaba, Airbnb, Twitter, Apple. Aj Microsoft investuje do cloudov alebo IBM do blockchainu. Dáta sú krmivom pre umelú inteligenciu, ktorá sa z nich rýchlo učí a preberá mnohé ľudské činnosti. Elektromobily Tesla sú zberače dát o jazde všetkých vodičov na svete, z ktorých sa umelá inteligencia učí, aby o pár rokov mohla vodičov nahradiť. Každý víkend zomrie na svete 23 tisíc ľudi pri automobilových nehodách. Algoritmy umelej inteligencie na riadenie auta sú bezpečnejšie a zachránia veľa životov.

Viete, že prvé auto bez vodiča (Ford Cortina) testovali vo Veľkej Británii už v roku 1960? V roku 2007 bola súťaž dvoch automobilov z laboratórii DARPA, ktorá sa skončila kolíziou. Ukázalo sa, že automobily sa vzájomne vidia a cítia, ale nemajú správne algoritmy na rozhodovanie.

Umelá inteligencia sa začala kŕmiť obrázkami a dátami z internetu a učiť rozpoznávať objekty – mačku od psa, bicykel od motorky. V roku 2010 bolo rozpoznávanie obrázkov približne na úrovni 75%, čo je fajn, ale pre bezpečnosť pasažierov v aute to bolo málo.

Experti na umelú inteligenciu vylepšovali algoritmy, ale chybovosť bola aj v rokoch 2011 a 2012 okolo 25%. V septembri 2012 prichádza nový softvér Supervision, s chybovosťou okolo 16%. Toto riešenie sa začalo rýchlo šíriť a vylepšovať – 14%, 13%, 12%, 9% v roku 2013, v roku 2014 7% a v roku 2015 3,5%. Takto fungujú exponenciálne technológie. Od roku 2016 sa konštatuje, že tento problém neexistuje – nie je to pre umelú inteligenciu žiaden problém. Toto je ukážka integrácie viacerých technológií – zber dát, rýchle prenosové siete, cloudy a veľké pamäťové kapacity, rýchle počítače, umelá inteligencia, vozidlá bez vodiča.

Podobný príbeh ako s vozidlami bez vodiča prebehne v mnohých iných odvetviach. Prácu stratí mnoho ľudí, ktorí robia rešerše, poradenstvo, právne služby (umelá inteligencia vraj pripraví o prácu 90% úzko špecializovaných právnikov), diagnostika v medicíne, bezpečnosť (rozoznávanie tvári ľudí a ich psychického rozpoloženia).

Prednáška Neila Jacobsteina o big data a umelej inteligencii je tu.

Inteligentné výrobné systémy

Ľudia, súčiastky, výrobky a stroje budú komunikovať medzi sebou bez potreby centralizovaného riadenia (smart labels, beacons) v inteligentnej sieti. Tradičné technológie výroby začína nahrádzať aditívna výroba, kde je možné lokálne vyrábať inak nevyrobiteľné a individualizované výrobky, ktorých náklady nesúvisia s vyrábaným množstvom.

Do výrobných systémov nastupujú zber a spracovanie údajov v reálnom čase, big data a umelá inteligencia, kooperatívne roboty, prediktívna údržba, virtuálna a rozšírená realita. Aj tu platí, že globálne sa bude robiť biznis s dátami a ich spracovaním a lokálne s materiálom.

Aj technológia 3D tlače vznikala pred vyše 40 rokmi a dnes sa tlačia nielen prototypy, ale aj náhradné diely a kustomizované výrobky pre konečného zákazníka. Vznikajú nové výskumné a študijné disciplíny pre aditívnu výrobu – design, konštrukcia, technológia a materiálové inžinierstvo práškov.

Kustomizované eBiky dizajnované a vytlačené na 3D tlačiarni na Slovensku – Patrik Paul, Kinazo Design
Kustomizované eBiky dizajnované a vytlačené na 3D tlačiarni na Slovensku – Patrik Paul, Kinazo Design

Prednáška o exponenciálnych výrobných systémoch je tu.

Nové formy mobility

Už som uviedol príklad integrácie technológií – elektro auto – zdieľanie (uberizácia) – zber dát o jazde – umelá inteligencia – samoriadené autá – smart grid (batéria elektromobilu komunikuje s inteligentnou infraštruktúrou v smart city, dopravné prostriedky sú prepojené a optimalizované, umelá inteligencia rieši kolízne situácie, zápchy a pod.)

Odhaduje sa, že v roku 2025 bude mať Čína 25% podiel na trhu elektromobilov. Táto krajina masívne investuje aj do umelej inteligencie. Toto je príbeh, ktorý ide viacerými smermi – drony, bezpilotné lietadlá, lietajúce autá, Hyperloop, SpaceX, Next a i.

Digitálna medicína budúcnosti a biotechnológie

Toto je oblasť, ktorá mi robí najväčšie problémy, lebo jej najmenej rozumiem a vyvoláva vo mne strach. Hovoríme o dekódovaní DNA ale aj o jej modifikácii a „výrobe kustomizovaných“ organizmov. Hovorí sa, že sme poslednou neaugmentovanou generáciou, ktorá ešte nemá svoje telá prepojené so strojmi a umelou inteligenciou.

Na jednej strane je dobré ak nepohybliví ľudia ovládajú svoje protézy alebo obslužné zariadenia mozgom, ak, hudobný virtuóz s Parkinsonovou chorobou hrá znovu na husle. Je dobré, ak slepí budú znovu vidieť, hluchí počuť, vozíčkári chodiť a pacienti s chorým srdcom dostanú srdce umelé. Asi je dobré aj to, ak sa z DNA zistí dieťaťu vážna dedičná choroba a lekári ju dokážu odstrániť.

Len kde je hranica týchto možností.

Nehráme sa tak trochu na doktora Frankensteina? Prepájanie neokortexu mozgu s umelou inteligenciou a prepájanie ľudských mozgov do siete, o ktorej niektorí odborníci hovoria, mi však naháňa obavy. Doktor Aubrey de Grey hovoril o tom, že medicína budúcnosti značne predĺži ľudský život pomocou „preventívnej údržby“, človeka definoval ako fyzikálny systém podobný stroju.

Mark Post hovoril o výrobe hovädzieho mäsa z kmeňových buniek v skúmavke. Dnes taký hamburger stojí 260 tisíc euro, ale on verí exponenciálnej technológii a tomu, že raz bude za 10 euro. Argumenty, ktoré uvádza sú napríklad, že sa dnes spotrebuje na výrobu 1 kg hovädzieho mäsa až 15500 litrov vody (4850 l/kg bravčoviny, 3900 l/kg kuraciny). Hovoril aj o tom, koľko je na svete kráv, koľko pasienkov potrebujú a koľko C02 vyprdia do vzduchu.

Záver bol, že treba kravy redukovať na polovicu. Nie som fanúšik kráv z Indie, ale podobné úvahy, keď sa ľudia hrajú na Boha a riaditeľa Zeme sa mi nepáčia. Pripomína mi to komunistov, materialistov a technokratov bez Boha.

Prednášky sú tu a tu.

Nové zdroje energie

Veľa ľudí na svete nemá stále elektrickú energiu, 5 miliónov ročne zomiera na znečistenie ovzdušia, ktoré je spôsobené tradičnou výrobou elektrickej energie. Ramez Naam hovorí o tom, že ceny elektrickej energie z veterných elektrárni klesli za posledných 35 rokov 15x a dnes tvoria cca 5% energie. Ceny elektrickej energie zo slnka klesli za 30 rokov 250 krát.

Vietor aj slnko, ktoré máme zadarmo, nám dnes umožňujú vyrábať elektrickú energiu za 4 centy/kWh. Vietor bude vyrábať energiu v noci a slnko cez deň. Solárna energia v Mexiku je za 2,7 US centu/kWh a v Chile 2,15 US centu/kWh. Končí éra uhlia a ropy. Najčistejšia anergia je tá, ktorú nespotrebujeme – vďaka exponenciálnym technológiám bude máme stále úspornejšie systémy, ktoré znižujú spotrebu, rekuperujú, uskladňujú a recyklujú energiu. Prednáška Rameza je tu.

Nové formy vzdelávania a práce

Každý na svete má prístup k mnohým informáciám, knihám, videám a kurzom. Potrebujeme robiť inovácie s deťmi a mládežou, rozvinúť vzdelávanie akciou a riešením problémov. Stále viac ľudí zisťuje, že chodiť dnes na tradičnú univerzitu je strata času a peňazí.

Mladým treba vytvoriť vhodné prostredie a nechať ich pracovať, budú sa učiť sami spoluprácou a riešením problémov. Prichádza samo-organizované vzdelávanie (vedenie seba, proaktivita, individuálna výkonnosť, podnikateľstvo) s rozvojom sociálnych a poznávacích schopností, kreativity a emočnej inteligencie.

Mladí zmenia tento svet, až 81% z nich chce flexibilnú prácu v sieti. Praca sa rozdelí na dve kategórie:

  • Všetky druhy práce, ktoré sa dajú popísať procesom a štandardmi budú postupne nahradené robotmi, strojmi a umelou inteligenciou.

  • Ľudia budú mať inú prácu ako doposiaľ – budú tvoriť, vyvíjať, dizajnovať, inovovať, komponovať, kaučovať a pomáhať druhým rozvinúť svoj talent, robiť sociálnu prácu a pomáhať druhým.

Príklad – Martin Kováčik je vývojár, ktorý dal výpoveď vo firme. Kúpil si 3D tlačiareň za 400 euro. Prišla v balíku, niektoré jej časti tlačia rovnaké 3D tlačiarne. Maťo si ju doma zložil a začal dizajnovať a tlačiť rôzne výrobky – formičky na koláče, prototypy, individualizované výrobky.

Pracuje s domu, kde je žuje s manželkou a malou dcérkou. Výrobky predáva cez Facebook, dodáva ich do pár dní. Za niekoľko mesiacov kúpil ďalšie 4 tlačiarne a zamestnal niekoľko ľudí. Martin je remeselník novej doby – jeho nástrojmi sú 3D tlačiarne a 3D softvér, cloudy, spoločenské siete a internet.

V práci budúcnosti sa viac uplatní ženský archetyp, ktorý zbiera informácie, prepája znalosti, sleduje dlhodobé smerovanie, má empatiu a vie budovať vzťahy, dôveru, spoluprácu, rozvíja emócie a vidí celok. Mužský archetyp je zameraný viac na proces a krátkodobé ciele, riadenie a kontrolu, zameriava sa iba na časť celku, používa viac racionálne uvažovanie ako emócie a intuíciu.

Máme teda dve cesty:

  • procesy a štandardy (scalable efficiency) – svet istoty a minulosti

  • učenie sa a inovácie (scalable learning) – svet experimentovania a budúcnosti

Jediná znalosť, ktorá má hodnotu je nová znalosť, originalita, znalosť, ktorá pomáha hľadať vlastnú, jedinečnú cestu. Prednáška Johna Hagela je tu.

Blockchain

Technológia blockchain vznikla iba v roku 2009 a už sa o ňom hovorí ako o novom internete, decentralizovanej pravde a eliminácii zbytočných medzičlánkov. Ako deti sme mali rádio a v ňom rozprávky a rozhlasové hry, na hudbu Rádio Luxemburg a na správy Hlas Ameriky alebo Slobodnú Európu.

Dnes máme internet, kde je všetko – množstvo správ, filmy, pesničky, knihy aj veľa nezmyslov. Prekvapuje ma, koľko ľudí, ktorí vo svojom obore dosiahli hlboké znalosti, verí rôznym konšpiráciám a blbostiam, šíriacim sa na internete. A je to aj priestor pre zločin a zlo.

Celý svet funguje dnes s pomocou sprostredkovateľov a medzičlánkov – obchodné siete predávajú tovar, banky presúvajú peniaze, počítačové firmy spravujú databázy a informácie, média informácie šíria medzi ľudí a pod. Občas sa v týchto sieťach vyskytnú chyby, poruchy, cenzúra, manipulácie, niekedy podvodníci alebo aj kolapsy celých systémov.

Podľa Wikipédie „je blockchain v informatike špeciálny druh distribuovanej databázy uchovávajúcej neustále sa rozširujúci počet záznamov, ktoré sú chránené proti neoprávnenému zásahu ako z vonkajšej strany, tak aj zo strany samotných uzlov peer-to-peer siete.“

Slovo distribuovaná databáza je kľúčové. Dnešný svet je postavený na centralizovaných databázach, ktoré, aj napriek zálohovaniu, môžu byť zničené alebo zmenené ich správcom.

Náš súčasný svet je teda postavený na technológiách, ktoré ovláda úzka skupina ľudí (vlády, korporácie, technologické firmy) a získava takto moc nad väčšinou – cielená reklama, klamanie a manipulovanie ľudí, centrálne zásahy do hodnoty peňazí a úspor ľudí, špehovanie ľudí a pod.

Blockchain je jednoduchá dátová štruktúra zoznamu blokov, v ktorej každý blok obsahuje kryptografickú šifru predchádzajúceho bloku. Tento reťazec blokov teda obsahuje vždy otlačok originálneho bloku a záznamy sa teda nedajú spätne meniť alebo falšovať neoprávneným zásahom. Technológia blockchain je lacná a nevyžaduje centralizované zabezpečené servery, je rýchla a pracuje v reálnom čase, je bezpečná a transparentná.

Predstavme si teraz úplne nový internet, v ktorom sa zdieľajú informácie v decentralizovanej sieti, ktorá sa nedá manipulovať, je v nej absolútna bezpečnosť a dôvera.

Nikto nemôže túto sieť cenzúrovať, manipulovať alebo zneužívať vo svoj prospech. Koľko problémov v obchode, bankách, poisťovniach, na polícii a súdoch by sa podarilo vyriešiť?

Koľko zbytočných medzičlánkov dokážeme vylúčiť? Budeme môcť obchodovať priamo, spravovať si svoju krajinu a možno aj úplne vylúčiť niektoré organizácie, ktoré nám dnes tvrdia, že by sa bez nich svet zrútil – napr. politické strany, banky, poisťovne a nadnárodné korporácie.

Firmy IBM a Maersk ho využívajú v medzinárodnej doprave, aby sa platba dostala na správnu adresu v správnom čase bez zbytočných medzičlánkov, Wallmart na sledovanie čerstvosti potravín.

V komunizme nás ovládali súdruhovia, v kapitalizme boháči a rôzni výpalníci – v digitálnom svete blockchainu ich vyradíme z hry. Nebudú hierarchie ani medzičlánky.

Prednáška je tu.

Bezpečnosť

Technológie nie sú ani zlé, ani dobré. Prejavujú sa až v rukách človeka. Umelá inteligencia je našim zrkadlom – učí sa a robí to, čo pripravili ľudia. Obavy sú zo zneužitia údajov, z vojen, ktoré bude viesť umelá inteligencia s robotmi ovládanými na diaľku.

Džina z fľaše vypustili genetické experimenty a pokusy s kmeňovými bunkami a technológiami CRISPR. Odborníci hovoria aj o kvantových počítačoch, ktoré vraj môžu prelomiť bezpečnosť blockchainu. Budeme potrebovať nové šifrovacie a zabezpečovacie technológie.

Možnosti zneužitia technológii v rukách človeka nás sprevádzajú celou históriou, dnes však môžu byť následky zneužitia oveľa väčšie ako v minulosti. Dôležité je, aby sme sa venovali aj rozvoju ľudí, morálke, slušnosti.

Myslím si, že je šanca, že keď si ľudia uvedomia, že žijeme v období hojnosti, tak nebudú takí chamtiví ako dnes.

Budeme mať personálnych, digitálnych avatarov – pre hľadanie informácií, sledovanie zdravotného stavu, zaistenie bezpečnosti a potreby, strážnych anjelov, sekretárky, dôverníkov. Všetka ľudská práca v banke bude zrušená, stlačíme tlačidlo a budeme mať automatický a bezpečný finančný servis do 60 sekúnd.

Zaniknú aj banky, ktoré sú dnes drahé a zbytočné medzičlánky, často prispievajúce k novodobému otroctvu – zadlžovaniu ľudí. Futbalový klub Hertha Berlín si napríklad požičal 1,5 mil. euro priamo od fanúšikov, nie z banky.

Aj obavy, že stroje nahradia ľudí sú na mieste, ale v skutočnosti budú ľudia oslobodení od ťažkej a nezaujímavej práce, aby mohli vykonávať činnosti, ktoré sú hodné ľudských bytostí.

Budeme však musieť zmeniť spôsoby prerozdeľovania bohatstva, ktoré budú produkovať stroje v prospech všetkých ľudí, nie iba malej skupinky.

Pozitívne je aj to, že nový svet formujú stále viac bohatí a úspešní podnikatelia a nie politici. Dokážu vymyslieť lepšie veci a urobiť ich oveľa efektívnejšie. Na druhej strane prinášajú exponenciálne technológie viac bezpečnosti v doprave na cestách, menej emisií a ich následkov na zdravie ľudí, lepšiu diagnostiku chorôb, výrobu a čistenie vody tam, kde je dnes nedostupná.

Niektoré následky exponenciálnych zmien:

  • Jediná konštanta dnešného sveta je zmena, všetko sa bude meniť, rýchlo, bude lacnejšie a menšie až postupne dematerializované – zo sveta nedostatku sa presúvame do sveta hojnosti.

  • Ak nezničíme svoj vlastný biznis my sami (disrupcia), urobia to naši konkurenti. Našou konkurenciou nie sú priami konkurenti, ktorých sledujeme a bojujeme s nimi o podiely na trhu. Nás, aj ich, ohrozuje konkurencia, o ktorej vôbec nič nevieme – prichádzajú s exponenciálnymi technológiami a novými biznis modelmi a postavia nás mimo hru.

  • Rozhoduje naše nastavenie mysli – či chceme uchovať a predĺžiť minulosť, alebo vytvárať budúcnosť.

  • Zaniknú celé priemyselné odvetvia – uhoľný priemysel, tradičná výroba elektriny, tradičné banky, hierarchické korporácie, automobilový priemysel tak ako ho poznáme dnes. Mnohé firmy neprežijú, lebo ich manažéri žijú v starom svete.

  • Vytvárajme nové formy spolupráce ľudí s technikou, nebojme sa strojov, neberú nám prácu, ale oslobodzujú nás od nej a nezarábajú pre seba, ale pre nás. Na svete je neobmedzený počet pracovných miest, budeme si ich však vytvárať sami – našou schopnosťou vymýšľať, tvoriť, dizajnovať nové veci a podnikať.

  • Budeme lokálne vytvárať individuálne projekty, technológie na to budú dostupné – vrátime sa do veku remeselníkov, ale na novej úrovni.

Čo robiť?

  1. Rýchlejšie inovovať zdola – neformálne systémy, agilita, experimenty a učenie sa – chyby a inovácie sú dvojičky (fail an play).

  2. Prekračovať hranice oboru a toho, čo je dovolené. Firmy, ktoré obmedzujú kreativitu, podnikateľstvo, riskovanie nebudú nikdy inovatívne.

  3. Poznávať trendy, interpretovať ich, testovať nové exponenciálne technológie a budovať siete spolupráce.

  4. Integrovať exponenciálne technológie.

  5. Zmeňte biznis model a zničte svoj biznis skôr, ako to urobia vaši konkurenti.

  6. Zostaňme ľuďmi, využívajme nové technológie na humanizáciu a zlepšenie sveta, nielen v prospech bohatých a mocných, ako je to dnes.

Netvrdím, že tieto poznámky sú absolútne pravdy, svet okolo nás sa mení každý deň. Myslím si, že je lepšie skúmať budúcnosť, investovať čas a peniaze do jej vytvárania, ako do udržania minulosti nášho podnikania.

Som presvedčený, že technológie musia slúžiť ľuďom a nie naopak.

Singularity University spojila mnoho výnimočných ľudí, expertov na technológie a ich aplikácie, ale aj obrovské finančné zdroje partnerských firiem. Nemusíme akceptovať všetky vizionárske plány, niečo môže byť bublina, niečo príde skôr, ako si myslíme, niečo môže byť pre ľudstvo nebezpečné a môžeme iba dôverovať, že odborníci vedia stanoviť správne hranice.

Je jasné, že tradičné politické inštitúcie sa dostávajú mimo hry – môžu robiť tlačovky, rozprávať o veciach, ktorým nerozumejú, ale ich vplyv na vývoj spoločnosti sa bude iba zmenšovať. Našťastie pre nás všetkých.

Problém je, že o nových trendoch často diskutujú a píšu laici a v ľuďoch vyvolávajú zmätok a strach. Netvrdím, že sa máme opájať technikou okolo nás, musíme však študovať nové trendy a porozumieť tomu, čo sa okolo nás deje.

Našou výzvou je, aby sme zostali ľuďmi, slušnými ľuďmi a vytvorili spravodlivý svet hojnosti pre všetkých. Ľudskosť bude vzácnejšia ako technológie.

Gerd Leonhard vo svojej knihe Technology versus Humanity zdôrazňuje, že na rozdiel od technológií, sa ľudia rozvíjajú lineárne a nové technológie nie sú cieľom ale prostriedkom pre lepší život.

Kedysi na začiatku povedal Boh Adamovi, že všetko je pre neho, len jablko zo stromu poznania nesmie ochutnať. Adam ešte na to jablko nedozrel. Od Boha sme dostali schopnosť tvoriť, meniť a zlepšovať svet.

Je tu analógia so stromom poznania aj dnes.

Musíme oberať zo stromu s rozvahou, aby sme znovu neboli vyhnaní, lebo sme na odtrhnuté plody ešte nedozreli.

Gerd Leonhard hovorí o tom, že nás stroje neohrozujú tým, že sa stále viac podobajú na človeka a dokážu robiť jeho prácu. Ohrozením je to, ak sa ľudia budú správať ako stroje.

Som rád, že sa nové technológie približujú k obyčajným ľuďom a umožňujú im žiť slobodný a vlastný život, objavovať svoje povolanie. Verím, že skončí zneužívanie moci v prospech vyvolených a sila korporácií.

Pýtam sa niekedy, či nemôžu technokratické pohľady na budúcnosť sveta sa skončiť ako babylonská veža. V niektorých úvahách o budúcnosti mi chýba človek a Boh.

Sú horúčkovité premýšľanie a práce na budúcnosti lepšie, ako bytie v prítomnosti, jednoduché žitie? Zvládne človek toto zrýchľovanie sveta, neustále impulzy a stimuly, on line režim, v ktorom už možno nebudeme vedieť nájsť tiché a zabudnuté miesto? Nehráme sa niekedy na egocentrických generálov sveta, ktorí všetko zredukovali na fyziku, matematiku a techniku, ale okrem ľudského tela im ušla duševná a duchovná stránka ľudských bytostí? Nie sú niektoré experimenty v rozpore s princípmi tohto sveta a prírody?

Nedávno mi hovoril farmár Edo Janíček, ako na jednej farme ľudia zabíjali novonarodené ovečky. Trhalo im to srdce, ale „ekonomicky“ je to vraj výhodné, lebo mlieko sa dá lepšie predať ako mäso. Edo nad tým krútil hlavou. Dali sme ekonomiku nad prírodu? Akým právom? Budeme šťastnejší, keď budeme mať viac? Posledné desaťročia sú varovaním.

Jezuitský mních Sergio Bastianel napísal v roku 1989 článok Hriešne štruktúry (Strutture del peccato Piemme, Casale Monferrato, 1989, ktorý preložil Ing. Augustín Mišovič). V článku sa píše: „Bolo by nerozumné, iluzórne nárokovať si, že výsledky sa dostavia zo ‚spravodlivých štruktúr‘, bez toho, že by sme pred tým nepremenili mravnosť svedomia osôb. Nemenej iluzórne je myslieť na pravé obrátenie osôb s tým, že na určitý čas odložíme problém obrátenia štruktúr ľudského spolunažívania. Nie je to opravdivé vnútorné obrátenie, ak niekto nemá záujem o obrátenie hriešnych inštitúcií a štruktúr.“

Nestačí teda zmeniť techniku, musíme zmeniť aj seba a štruktúry, v ktorých sa rozhodujeme, žijeme a spolupracujeme.

Nechcem, aby záver tohto článku vyznel ako lamentovanie nad materializmom a duchovnou biedou sveta. Vnímam exponenciálne technológie ako možnosť oslobodenia človeka od otroctva ťažkej a nezmyselnej práce, od sveta koncernov, ktoré z ľudí urobili zdroje, od politikov, ktorí ľudí klamú a podvádzajú, od chorôb, ktoré sú často spôsobené nedostatkom energie, vody, jedla a vzdelania. Verím, že ľudstvo dospieva do veku hojnosti – nielen vecí, ale aj lásky.

Zdroj: Gerd Leonhard, Technology versus Humanity
Zdroj: Gerd Leonhard, Technology versus Humanity

Tieto témy budeme diskutovať na našom seminári o digitálnych technológiách a výrobných systémoch 19.–20. 3. 2018 a našej konferencii Podnikatelia spojte sa 24.–25. 4. 2018. Rezervujte si posledné miesta.

— Ján Košturiak, IPA Slovakia, Podnikatelia, spojte sa

Nepřehlédněte

Jak připravit firmu k digitalizaci?

Filip Dřímalka: Digitální transformace začíná digitálně schopnými lidmi

Jan Mašek: Networking a inovace – Kde na to beru čas a jak žiju

Milý bote, řekni mi, kdo je tady nejšťastnější?

Datová horečka stoupá: v osudí je virtuální zlato 21. století

Start-up slang aneb To fakt nejsou nadávky

Singularity University Czech Summit: Záznamy přednášek

Všetko raz skončí

Mark Post: The Future of Meat

Tommaso Gecchelin: Normal City Cars Will Almost Disappear

Vykašlete se na dojmologii. Klíčové je ověřit nápad u koncového zákazníka

Za horizontem inovací

Blockchain? Řetězy? Ne, to není povinná zimní výbava...

Jaká byla největší startupová akce u nás?

Marek Gutt-Mostowy: Within Ten Years, No One Will Even Remember Fossil Fuels

Scott Amyx: Things Are Constantly Changing

Otto Fabri: Samořiditelnost se rozšíří mnohem dřív než elektromobily

Liliana Berezkinová: Česká nanovlákna změní světové zdravotnictví

Počítá se vůbec v budoucnosti s běžnými lidmi?

Pražská tržnice se proměnila v přístav. Přístav budoucnosti