Všetko raz skončí

To, čo končí, nám niekedy spôsobuje smútok. Vždy však prichádza niečo nové, na čo si zvykneme, raz tiež odíde do minulosti a bude nám chvíľu chýbať. Taký je život. Starý svet končí a nový začína.

Nedávno som sa chystal s profesorom Milanom Zeleným v Nadácii ZET. Ráno som sa vybral v Kroměříži do kníhkupectva na rohu, že mu kúpim nejakú knihu. Kníhkupectvo sa od mojej poslednej návštevy zmenilo – bol tam výpredaj DVD a kníh. Pochopil som, že obchod končí. Prešiel som kúsok ďalej a druhé kníhkupectvo bolo zatvorené. Vošiel som do Antikvariátu vedľa, kde práve mladé dievča predávalo staré knihy. Obchodník jej dal asi málo a hovoril: „Ten internet nám úplne zničil obchod z knihami.“ Nekúpil som teda knihu ale fľašu starého rumu. Keď som sa vracal cez Kroměřížske námestie, videl som úplne iné obchody, výrobky a služby, ako pre pár rokmi. Všetko sa mení, staré končí a nové začína.

Večer pri stretnutí priateľov v Nadácii ZET nám Milan Zelený hovoril o tom, že má plný dom kníh, ktoré už nikdy nebude čítať. V poslednom čase si obľúbil čítačku a sťahuje si knihy z internetu. Nakoniec bol ten starý rum možno lepším darčekom ako kniha. Milan si môže doma popíjať a sťahovať knihy do svojej čítačky – rýchlo, lacno aj s pomocou umelej inteligencie, ktorá už pozná jeho preferencie a aktívne mu ponúka ďalšie publikácie, ktoré by ho mohli zaujať.

Aký protiklad s tradičným obchodom, kde prídete, spýtate sa na knihu, ktorú hľadáte, predavačka ju hľadá v počítači a odpovie: „nemáme, ale môžeme objednať.“ Neponúkne vám ďalšie knihy, lebo vás nepozná a vy idete domov a objednáte si knihu z internetu.

Žijeme v dobe, keď končí veľa vecí. Zažil som koniec komunizmu aj Československa, do histórie odišli magnetofóny, video kazety, CD-čka, telefóne ústredne a veľa iných vecí. Postupne končia rôzne nadbytočné medzičlánky – recepcie v hoteloch, pobočky bánk (a možno aj celé banky tak, ako ich dnes poznáme), noviny a časopisy, televízie, …

To, čo končí, nám niekedy spôsobuje smútok.

Vo februári som bol na lyžovačke v Taliansku. Keď som sa pozeral na ostatných lyžiarov, uvedomil som si, ako rýchlo sa veci menia. Nikto nemal také lyžiarky ako ja. Jediný som mal čiapku a nie prilbu. Mal som najdlhšie, najužšie a najšpicatejšie lyže zo všetkých. Ostatní lyžovali na akýchsi krátkych, širokých a zaoblených doskách.

Spomínam si na svet nášho detstva – cez dedinu išiel pastier a z dvorov sa ráno k nemu pripájali kravy a večer sa vracali domov. Stará mama tkala koberce, starý otec zabíjal prasatá, žilo sa pomalšie a pokojnejšie.

To, čo končí, nám niekedy spôsobuje smútok. Vždy však prichádza niečo nové, na čo si zvykneme, raz tiež odíde do minulosti a bude nám chvíľu chýbať. Taký je život. Starý svet končí a nový začína.

Píše mi Milan Zelený z Ameriky: „Deti dnes nastavujú zrkadlo skorumpovaným, ustrašeným a nič nechápajúcim politikom.“ Aj ja verím, že to staré a zlé odíde aj vďaka mladým do histórie. Nestačí však iba rozprávať, potrebujeme odvážne činy. Milan Zelený k tomu dodáva: „Být tak ještě jednou, alespoň na malou chvilku, mladým … nebát se a prát se…“

Pozvánka / Prihláška

Ján Košturiak, IPA Slovakia, Podnikatelia, spojte sa

Věříme, že sdílení zkušeností MÁ smysl. A proto vám je na Facebooku nabízíme rovnou z první <3