Ján Košturiak: Budúcnosť výroby
Učil som sa v škole o sériách, výrobných dávkach a zásobách. Kreslili sme výkresy súčiastok, robili k nim technologické postupy a riešili materiálové toky a rozmiestnenie strojov. Neskôr sme znižovali časy na prestavenie strojov, pretože dávky sa znižovali. Nastupovala nízkonákladová automatizácia (LCIA a Karakuri), výrobné bunky a chybuvzdorné systémy. Postupne začali miznúť z výroby výkresy a technologické postupy, nahradili ich tablety. V projektovaní a plánovaní výroby sa využíva virtuálna a rozšírená realita. Chodievali sme k strojom, čistili sme ich, hľadali abnormality a nastavovali štandardy autonómnej údržby. Už netreba počítať dávky, keď sa stroje prestavia v nulových časoch. Aj pracoviská v dielni sa budú vedieť samé preusporiadať a vyrábať bez zásob. Stroje už nepotrebujú na seba lepiť červené kartičky, ale samé upozorňujú na abnormality. Umelá inteligencia dokáže predikovať poruchu analýzou zvuku stroja, zásadne sa menia plánovacie systémy, ktoré sú napojené na big data a umelú inteligenciu, ktorá pozná správanie zákazníkov lepšie ako oni sami. Kolaboratívne roboty spolupracujú s ľuďmi a postupne ich nahrádzajú. Stroje a roboty už netreba programovať zložitými kódmi, ale začínajú komunikovať ako ľudia a rýchlo sa učia. Už nemusí pri každom procese stáť priemyselný inžinier, snímkovať a optimalizovať ho – proces to dokáže aj sám. Nastupuje 3D tlač a množstvo nových materiálov, ktoré sa inak spracovávajú, spájajú a majú iné povrchové úpravy. Aj do materiálov vstupuje inteligencia a nové vlastnosti. Stroje začínajú vo výrobe riadiť ľudí – dátové okuliare pri vychystávaní v skladoch, inteligentné vozíky pri navigácii obsluhy v logistike a pod.
To, o čom sme kedysi snívali sa stáva skutočnosťou, ktorá však v mnohom presahuje naše pôvodné predstavy. Rýchlosť zmien ale aj ich následky sú obrovské. Je ťažké predpovedať budúcnosť, plánovať investície do technológií, plánovať ľudí a rozvíjať ich kvalifikáciu. Nové technológie prinášajú aj úplne iné biznis modely – najskôr sa predáva, až potom sa vyvíja a vyrába, nekupuje sa stroj, ale jeho výrobná schopnosť, vyrába sa lokálne, informácie majú väčšiu hodnotu, ako železo, menia sa role ľudí vo výrobe.
Módne slogany a revolúcie
Sledujem komunity, ktoré hovoria o štvrtej priemyselnej revolúcii alebo internete vecí. Pojem Industrie 4.0 vznikol v Nemecku a prvý krát bol intenzívne propagovaný na Hannover Messe v roku 2011. Nechcem spochybňovať význam tohto trendu, ktorý je zrejmý a významný. Je to však iba jeden trend z mnohých a označovať ho za štvrtú priemyselnú revolúciu považujem za predčasné a prehnané. Profesor Andreas Syska napísal knihu Illusion 4.0 a píše v nej, že Industrie 4.0 je loď bláznov bez kompasu a bez cieľ. Len si pripomeňme, že za prvú priemyselnú revolúciu sa označuje obdobie, keď sa začala mechanizácia a využitie energie vody a pary. Po parnom stroji prišla druhá priemyselná revolúcia, ktorá priniesla hromadnú výrobu, kde elektrická energia, výrobné pásy, dokonalá organizácia a deľba práce priniesli obrovské zvýšenie produktivity a zníženie nákladov. Tretia priemyselná revolúcia prichádza s elektronikou, počítačmi a automatizáciou, ktoré umožnili výrobe vysokú pružnosť, rýchlosť a ďalšie zvyšovanie produktivity. Ak teda prijmeme tento pohľad na priemyselné revolúcie, môj laický názor je, že to, čo sa dnes deje (smart factories, internet of things, Industry 4.0) je len pokračovaním tohto rozmachu digitalizácie a automatizácie.