Ján Košturiak: Musíme si pomáhať

Moja dcéra Lucka s manželom Janom k nám prileteli zo Šanghaja na Vianoce. Keď sa v januári vrátili späť, zmenil sa im život. Sledovali sme ich na diaľku a mali sme pred vírusom dva mesiace náskok.

Vedci mohli pripraviť simulačné pohybu ľudí a šírenia vírusu, politici sledovať opatrenia v Číne, Hongkongu, Taiwane, Macau alebo Singapure a pripravovať krízové plány. Modely možno aj boli, ale chýbali činy. Zhora správne akcie buď neprišli, alebo prišli neskoro. A mediálne výstupy proti koronavírusu nezaberajú.

Keď chodím do Ázie, tak stretávam ľudí s iným prístupom k životu. V čase krízy, ale aj v bežnom živote, tam funguje 3P – pokora, poslušnosť a pokoj. Ľudí tam stáročia cvičila v pokore príroda. My na západe chceme rozkazovať vetru a dažďu a naše 3P sú úplne zlé – pýcha, panika a paralýza. Presne to sa práve deje v mnohých európskych krajinách a v USA.

Poznáme to z firiem aj zo života – buď sa nám udalosti vymknú spod kontroly a my iba reagujeme (volá sa to niekedy operatíva alebo hasenie problémov), alebo dokážeme udalosti do určitej miery preventívne riadiť a plánovať. S vírusom je to podobné. V obidvoch scenároch je však potrebné jedno P – pomoc.

Áno, koronavírus nám hovorí, že si musíme pomáhať. Začíname chápať, že zdieľaná ekonomika nie je iba zdieľanie fotografií a textov na internete, alebo taxíkov v meste. Potrebujeme nezištné zdieľanie talentov a darov, ktoré sme dostali. Aby bohatí pomáhali chudobným, mladí starým alebo zdraví chorým.

Posledné týždne ma napĺňajú optimizmom. Baťa povedal, že každý čin je lepší ako dlhé a krásne reči. Veru, prázdne reči nám zbytočne berú čas na správne akcie. Zažívam dnes explóziu inovácií a proaktívnych inovátorov. Šíri sa to ako nejaký obranný mechanizmus. Moji priatelia, podnikatelia, škrtajú tržby, splátky, platby a mzdy. Ide to veľmi rýchlo. Znížiť náklady a riziko kolapsu je potrebné, ale nedostatočné.

Vytvárajme kruhy pomoci

Vidím veľkú aktivitu, ktorá prináša rýchle a pozitívne zmeny. Včera sadal náš pán farár Vladimír Maslák z OZ Dobrý Pastier do auta v Kláštore pod Znievom. Nakladali sme mu jablká, maslo a vajcia. Z východu vyrážal s iným nákladom šéf Potravinovej banky Marko Urdzík a niekde v strede, v okolí Štrby, si mali svoj tovar vymeniť. Títo páni zachraňujú životy tých najohrozenejších – ľudí, ktorí nemajú peniaze a strechu nad hlavou.

Jablká sme nakladali deň predtým v Emilových sadoch v Dvoroch nad Žitavou. Volal mi majiteľ, Emil Schultz, že ich má v skladoch a už ich nepredá. Boli určené pre školy. Dal nám niekoľko ton zadarmo. Pri nakladaní mi hovoril, že v pondelok spálil 25-tisíc eur v sviečkach proti mrazu a aj tak príde asi o 70 % úrody. A v máji mu asi zostanú na poli tisíce ton jahôd, ktoré nebude mať kto pozbierať. Bude chýbať ovocie aj zelenina, lebo problém so zberom a prepravou je aj v iných krajinách. Možno si konečne uvedomíme, akí dôležití sú lokálni farmári a pestovatelia a aká nízka je potravinová sebestačnosť Slovenska.

Telefonujeme s Jankom Šlinským a Ľubom Švecom a pripravujeme výrobu systému Agrokruh a výstavbu ďalších fariem. Naša farma v Hrubom Šúre je funkčná a vedeli by sme ju rozširovať na Slovensku a v Európe. Mohol by nám pomôcť aj štát – urýchliť dokončenie vývoja a výroby novej digitalizovanej a automatizovanej verzie a náradia. Zariadenie Agrokruh vracia pôde život a dvaja farmári s ním bez ťažkej driny vypestujú na dvoch hektároch zdravú zeleninu týždennými dodávkami pre 240 lokálnych zákazníkov na celý rok.

Chráňme najviac ohrozených

Moja žena robí ekonomiku a mzdy v OZ Dobrý pastier. To, na čo bolo potrebné predtým niekoľkokrát osobne navštíviť úrad, sa dá, vďaka koronavírusu, vybaviť aj cez internet. Veríme, že si túto efektívnu komunikáciu úrady zachovajú. V našej komunite OZ Dobrý pastier je vyše 100 pracovníkov a 600 klientov. Máme aj veľa starých ľudí s podlomeným zdravím a musíme ich chrániť.

Volám Lukášovi Sekaninovi do Brna, ktorý nám dodáva dezinfekčné prostriedky. Dochádza im lieh a premýšľajú, že časť výroby presunú na Slovensko.

Cez víkend priviezli chlapa z ulice. Má veľkú ranu na hlave a treba ho dať do karantény. Alebo ho nechať na ulici, kde začalo znova mrznúť. Jediné karanténne miesto je chladiaca skriňa z Avie. Vo vnútri posteľ a dve periny, jedlo sa podáva na lopate. Ostatné detaily nechajme bokom.

Hlásia sa ďalší ľudia z ulice, ale viac skriní z Avie nemáme. Volám Jánovi Urdovi, riaditeľovi Výskumného a vývojového ústavu železníc v Žiline. Majú na Vrícku, kúsok od nás, starý rekreačný areál s chatkami. Je veľmi ústretový, pripravuje zmluvu o hmotnej zodpovednosti a v pondelok dostaneme kľúče od chatiek. Sú v zlom stave, ale lepšie ako skrine z Avie. Premýšľam nad tým, prečo štát neponúka takéto nefunkčné zariadenia komunitám ako sme my – vedeli by sme ich svojpomocne opraviť na sociálne účely a prevádzkovať na vlastné náklady.

Volá mi Stano Martinec, majiteľ firmy KOMA Modular, má pre nás štyri moduly. Sú v Prahe, treba ich opraviť a presunúť k nám. Moja žena mu za pár minút posiela nákres – v troch moduloch sa bude bývať, vo štvrtom bude kúpeľňa a záchody. Vďaka, Staňo, už si nám pred dvoma rokmi dal osem modulov pre Vladka Masláka, Petra Gombitu a Petra Valíčka. Musíme si pomáhať.

Na čas sa nám zastavili potraviny zo supermarketov pre Potravinovú banku, ale už sa to mení k lepšiemu – ovocie a zeleninu uvoľnili. Pečivo nie, vraj by sa mohli naše prasiatka nakaziť vírusmi, keď ho ľudia v obchode obchytkávajú. Ľudia, neobchytkávajte pečivo a nekýchajte naň – aby ste sa nenakazili ani vy.

Hneď po vypuknutí koronavírusu mi volal Pavel Dvořák zo Šanghaja. Vie perfektne čínsky a má po celej krajine dobré kontakty. Zorganizoval tam skupinu ľudí, ktorí vyzbierali peniaze a chcú pomáhať Slovensku. Pripravujú zoznamy firiem, tovaru, cien a s Mirom Srogoňom, majiteľom firmy Hanseatic, hľadajú najlepšie prepravné podmienky a ceny lietadiel.

Kontaktujem Luciu Šickovú a ona zase ďalších ľudí. So Šimonom založili portál Kto pomôže Slovensku. Keď sme spolu komunikovali, mali vyzbieraných asi sedemdesiattisíc eúr. Dnes majú vyše 700-tisíc a pomohli už mnohým – aj vďaka ďalším ľuďom, ktorí pomohli im. Paráda!

Píše mi aj vysoký manažér z veľkej štátnej firmy so 6000 zamestnancami, ktorá prepravuje ľudí. Pripravili krízový tím a makajú. Píše mi, že napriek extrémnosti situácie, je táto skúsenosť pre ich firmu obrovským prínosom. Zrazu sa ukazujú schopní a neschopní, iniciatívni a darebáci, nápomocní dodávatelia a dodávatelia snažiaci sa parazitovať na vzniknutom stave. Hovorí aj o absolútne nefunkčnej podpore zo strany ministerstva dopravy a štátu, čakajú na novú vládu, ktorej pošlú znova listy a návrhy, na ktoré od starej vlády nedostali žiadnu odpoveď.

Viacerí ľudia a firmy, ktorí chceli pomôcť – z Číny alebo zo Slovenska, sa pohoršovali nad tým, že namiesto tlačoviek by mali tí hore (bývalí), brať radšej telefóny a odpovedať na maily.

Inovácie zo dňa na deň

Náš tím Inovato a Švec Group Vráble je v neustálom kontakte – Ľubo Švec, Noro Brath, Miloš Olejár, Patrik Paul, Peťo Ballon a ja. Je čas inovácií. Jeden deň príprava, na druhý deň telekonferencia a prototyp. Miloš kreslí na flipchart obrázok brány, ktorá bude rozprašovať dezinfekčnú hmlu a merať teplotu. Telefonuje Paľovi Harvanovi do výroby, kedy by mohol byť hotový prototyp. Sú dve hodiny popoludní a Paľo hovorí, že zajtra.

Na druhý deň je to vyrobené a v piatok má prísť generátor. Noro medzitým dohaduje dezinfekčné prípravky, ktoré práve vyvíja a testujú ľudia v Slovnafte. Toto nasadenie a rýchlosť, takto sa inovuje. Keď som Ľubovi Švecovi hovoril o jablkách, ktoré sme dostali, hneď volal do Emilových sadov, že kúpi tisíc balíčkov pre svojich spolupracovníkov. Musíme si pomáhať.

Môj syn Janko má malú reštauráciu. Zo dňa na deň musela byť zatvorená. Na druhý deň si zohnal masku, rukavice, sadal so svojimi ľuďmi do auta a rozvážal balíčky. Seniorom dal dve eurá zľavu a vznikla mu tak nová skupina vďačných zákazníkov, ktorým na požiadanie urobí aj nákupy. Prežije.

Dejú sa zázraky

Už dva roky pripravujeme s kňazom Vladkom Maslákom projekt Nemocnice chudobných Dom Sv. Margity a vždy sa nám niečo postavilo do cesty – petícia občanov alebo nedostatočná kanalizácia v obci. A v týchto týždňoch sa už práce rozbehli naplno. Nebude to novostavba, ale prerobený objekt. Vraj mal pôvodne slúžiť na hriešne účely a sestričky sa modlili, aby Pán zasiahol. Modlili sa asi dobre – pán farár ho už prerába na Dom Sv. Margity pre chudobných a chorých.

Na jeseň by mal fungovať, tak ako vlani Dom sv. Anny. Jeden deň naše ženy zo Sv. Alžbety vytrhávali mach a trávu z chodníkov, o pár dní už chlapi položili novú dlažbu. Včera Ľubo Klieštik meral parapetné dosky a chlapi už dokončujú podkrovie. Neskutočná rýchlosť a nasadenie. Prečo nedali stavať diaľnice pánu farárovi Maslákovi a chlapcom z Dobrého Pastiera?

Zažívam to každý deň. Rýchlu komunikáciu a pomoc. Artur Gevorkyan, expert na práškovú metalurgiu, mi posiela fotku masky a filtra, ktoré vyrobil. Volá mi Dano Hevier, rozbehol vzdelávanie cez internet a hľadá spôsob ako doručovať úlohy aj deťom, ktoré nemajú internet. Píšem Ivanovi Brožíkovi do Regionpressu a ten mi okamžite odpovedá: „Ja v tom problém nevidím, s majstrom sa dohodnem.“

Svet sa zmenil, pomáhajme si

Pred vírusom sme tlieskali hviezdam na štadiónoch, dnes tlieskame záchranárom na balkónoch. Komu budeme tlieskať potom? Verím, že si začneme vážiť prácu obyčajných a užitočných ľudí, ktorí obrábajú pôdu, zachraňujú životy, pomáhajú slabým a opravujú svet.

Nemám odpovede, kedy sa ľudia vrátia k normálnemu životu a ako bude vyzerať ekonomika v novom svete. Myslím si, že sa bude vyrábať menej áut, budú pribúdať dátové centrá, posilní sa lokálna a cirkulárna ekonomika a prebehne veľa iných zmien. Dnes riešime zaujímavé protirečenie – životy ľudí alebo bežiacu ekonomiku. Môžeme zastaviť spoločnosť a zachrániť ľudí alebo obetovať ľudí a udržať ekonomiku.

Tento rozpor je tu však stále – ekonomický rast alebo život planéty a ľudí. Ak ho nevyriešime – zanikneme. Zem, na ktorej žijeme, nepotrebuje pre svoju existenciu HDP ani burzové indexy. Dokáže fungovať aj bez ľudí – ľudia bez nej nie. Ľudia a ekonomika dnes kolabujú, príroda si vydýchla.

Dostali sme šancu opraviť starý svet na nový. Keď som bol mladý, mal som odpoveď na všetko, dnes mám už iba otázky. Nepýtajte sa ma, aký bude nový svet. Bude taký, akí sme my. Nie sme obeťami sveta okolo nás, on je naším zrkadlom. Ak chceme žiť v lepšom svete, tak si musíme pomáhať. Teraz aj potom.

Nepřehlédněte