Odborník na zmeny Ján Uriga: Byť šťastný sa dá naučiť aj počas pandémie

Na Medzinárodný deň šťastia prezradil psychológ Ján Uriga Dobrým novinám jednoduché tipy, ktorými si pocit šťastia vieme natrénovať kedykoľvek. Aj dnes.

Pandémia stále zasahuje do našich životov. Napriek tomu, že zmenila mnohé pohodu navodzujúce návyky, podľa odborníkov si vieme pocit šťastia jednoducho navodiť.
Pandémia stále zasahuje do našich životov. Napriek tomu, že zmenila mnohé pohodu navodzujúce návyky, podľa odborníkov si vieme pocit šťastia jednoducho navodiť.

BRATISLAVA 20. marca - Každý deň nám preletí mysľou približne 50 000 myšlienok. „Zhruba 95% z nich je vždy rovnakých. Navyše, v osemdesiatich percentách ide o negatívne myšlienky. Tie sú pozostatkom vývinového štádia človeka. Predstavte si, ako sa cítil praveký človek, keď mu zašuchotalo niečo doma za jaskyňou. Musel tomu venovať pozornosť, mohla to byť totiž posledná minúta jeho života,“ vysvetľuje pre Dobré noviny prirodzený pôvod negatívnych myšlienok psychológ a odborník na strategické zmeny, inovácie a leadership, Ján Uriga.

Pandémia tento matematicky pomer ešte zvýraznila. Podľa výskumu Sociologického ústavu SAV sa obdobie koronavírusu podpísalo aj na tom, do akej miery sa cítime šťastnými. Štvrtina Slovákov prezradila, že sa šťastne veľmi necíti, prípadne, že nie je šťastná vôbec.

Ani v porovnaní s celosvetovým priemerom nejdeme v otázke šťastia a pohody príkladom. Pokiaľ ide o celkovú spokojnosť so svojím životom, Slováci sú nespokojnejší, ako je priemer krajín OECD. Podľa Indexu lepšieho života sme v druhej, „horšej“, a menej spokojnej polovici skúmaných štátov. Až 13 % z nás cíti, že denne zažíva viac negatívnych ako pozitívnych pocitov.

Šťastní ľudia podľa nemrhajú drahocenný čas na „nepodstatné“ starosti. Nefrflú a nenechajú, aby ich ovládali negatívne myšlienky.
Šťastní ľudia podľa nemrhajú drahocenný čas na „nepodstatné“ starosti. Nefrflú a nenechajú, aby ich ovládali negatívne myšlienky.

Dobré skutky nás robia šťastnými.

„Dobrá správa je, že byť šťastný sa dá naučiť,“ hovorí psychológ a dodáva, že pocity šťastia nás naplnia pravidelne vtedy, keď robíme šťastných ľudí vo svojom okolí. „Aj konanie dobra je len otázka návyku. Tak, ako ktorákoľvek iná činnosť, napríklad upratovanie každú sobotu,“ pokračuje odborník. Svojim známym zvykne hovoriť: Skúste si do života vniesť niekoľko pravidelných návykov konania dobra. Vďaka tomu sa vám upraví aj krvný tlak.

Princípu šťastia sa venuje aj najdlhšia, 85.ročná Harvardská štúdia. „Vedci merali hladiny šťastia u milionárov aj u ľudí z ulice. Výsledky sú jednoznačné. Šťastných nás robia dobré vzťahy.“ Preto sa aj z čisto „sebeckých“ oplatí preukazovať skutky dobra našim najbližším či ľuďom, s ktorými bývame v kontakte.

Šťastie je podľa J. Urigu rozhodnutie. Tak, ako sa niekoľko krát do týždňa rozhodujeme, že musíme vstať, umyť sa, navariť či vyraziť do práce, dokážeme si zautomatizovať aj „šťastné návyky“. Pandémia na to ponúka ideálne prostredie. „Vyskúšajte to na svojich najbližších. Môžete ich skúsiť každý deň niečím potešiť alebo prekvapiť. A pokojne si to každé ráno zapíšte. Zaznačte si, aké tri služby či prekvapenia v tento deň pripravíte svojím najbližším. Robím to tiež. Zaujímavé je, že váš mozog sa bude cítiť ešte šťastnejší ako človek, ktorý od vás prekvapenie dostane.“

Viaceré svetové výskumy potvrdili, že ak sa chcete cítiť šťastný, jednoducho sa len usmejte. Mozog to zasleduje a zareaguje tvorbov hormónov šťastia.
Viaceré svetové výskumy potvrdili, že ak sa chcete cítiť šťastný, jednoducho sa len usmejte. Mozog to zasleduje a zareaguje tvorbov hormónov šťastia.

Stačí pohnúť jeden sval.

Chcete poznať bleskový trik, ktorý funguje? Stačí potiahnuť kútikmi. Ján Uriga robil po vzore amerických kolegov so študentmi psychológie jednoduché pokusy. „Do úst si vložili dve ceruzky. Jednu medzi zuby, druhú medzi pery. Keď si dáte ceruzku do zubov, simulujete smiech. Keď medzi pery, navodzujete zamračenie a stres. Výskum potvrdil, že oba typy pocitov študenti reálne cítili.“ Ak sa chcete teda rýchlo dostať do stavu pohody, simulujte sami na sebe šťastie a jeho prejavy. Stačí, keď sa na vás vaše vlastné ja jednoducho usmeje.

3 tipy na šťastie.

Odborník zdôrazňuje tri jednoduché metódy, ktoré nám pomôžu cítiť sa lepšie a viac v pohode „Pomôže si každé ráno zapísať na papier, za ktoré tri veci som vďačný v tento deň. Pero a papier je kľúčové, vizualizácia sa počíta. Druhým bodom je rozhodnúť sa vnímať veci z pozitívneho pohľadu. Tu už nášmu mozgu musíme spraviť malé „násilie“ a vedome sa na situácie pozerať pozitívnou optikou,“ radí psychológ. Tretí krok k intenzívnejšiemu prežívaniu šťastia je chce kus disciplíny a trochu tréningu. „Ide o to sľúbiť si, že už v zárodku zastavím všetky negatívne myšlienky.“

Šťastní ľudia podľa J. Urigu nemrhajú drahocenný čas na „nepodstatné“ starosti. Nefrflú a nenechajú, aby ich ovládali negatívne myšlienky. V psychológii navyše platí, že silná emócia vždy víťazí. „Je pritom jedno, či ide o radosť, šťastie alebo hnev. Ak si dokážete navodiť pozitívnu silnú emóciu, máte vyhraté. Emócie sú nákazlivé. Keď niekto kričí, k jeho kriku sa pridajú aj ostatní. Keď sa vo vašej blízkosti niekto smeje, o chvíľu sa začnú aj ostatní. Mozog nerozlišuje, či sa tešíte na to, že dobrý skutok ešte len urobíte alebo ste ho už spravili.“

Spoločnosti, ktorých zamestnanci sa viac zapájajú do dobročinných projektov, zisťujú, že ich pracovníci podávajú lepšie výkony.
Spoločnosti, ktorých zamestnanci sa viac zapájajú do dobročinných projektov, zisťujú, že ich pracovníci podávajú lepšie výkony.

Dobré skutky nám život predĺžia.

Dávanie má podľa Jána Urigu aj pozitívny vplyv na naše zdravie a na to, ako dlho budeme žiť. Opiera sa o výsledky osemnásť ročnej štúdie o strese výskumníčky Abioly Keller z americkej Marquette University, ktorá skúmala prežívanie stresu na vzorke 30-tisíc ľudí.

„Ľudia, ktorí zažívali vysoký stres, umierali oproti ostatným s oveľa väčšou pravdepodobnosťou. Takže vysoký stres v odpovedi na túto otázku znamenal aj vysokú mieru úmrtnosti,” vysvetľuje Ján Uriga. Výskum sa však sústredil aj na samotné vnímanie stresu. Ľudia, ktorí odpovedali, že za posledný rok síce zažili veľa stresu, no podľa nich tento stres nemá negatívny vplyv na ich zdravie, mali nižšiu mieru úmrtnosti. „Skoro všetci, ktorí boli v tejto vzorke, boli nejakým spôsobom zapojení do dobročinnosti alebo charitatívnych projektov. 95 % vzorky sa venovalo pomoci iným,“ opisuje odborník.

Keď dávame, sme výkonnejší.

Fakt, že konanie dobra posilňuje aj našu výkonnosť, by mohol byť zaujímavý aj pre firmy. Spoločnosti, ktorých zamestnanci sa viac zapájajú do dobročinných projektov, zisťujú, že ich pracovníci podávajú lepšie výkony. „Prepojenie medzi tým, že robíme prácu, ktorá nám dáva možnosť zarobiť a tým, že sme schopní sa podeliť, nám zvyšuje energiu, ktorá nám zase pomáha pracovať,“ vysvetľuje Ján Uriga. Firma, ktorá dáva, má preto podľa neho šancu byť výkonnejšia.

Nezištná pomoc druhým a dobrovoľníctvo nás tiež robia šťastnejšími.
Nezištná pomoc druhým a dobrovoľníctvo nás tiež robia šťastnejšími.

Prečo sa firmám oplatí podporovať zamestnancov v konaní dobra.

Nadácia Pontis už pätnásty rok inšpiruje ku komunitným projektom aj firmy zo Slovenska. V projekte Naše mesto spája samosprávy a občianske združenia s firmami, ktorým nie je ľahostajná kvalita života ľudí vo svojom okolí. Iniciatívu vymyslela Lenka Surotchak, vtedajšia riaditeľka Pontisu, ktorá sa spolu s desať tisícami dobrovoľníkmi zúčastnila na masovej dobrovoľníckej akcii New York Cares. Spoločne skrášľovali, upratovali a menili New York k lepšiemu.

Do prvého ročníka Naša Bratislava sa v roku 2007 zapojilo 20 firiem a mimovládok a 400 firemných dobrovoľníkov. V roku 2019 akcia pritiahla viac ako 10-tisíc dobrovoľníkov zo 155 firiem po celom Slovensku. Pomohli spolu 235 neziskovkám, nízkoprahovým centrám, domovom sociálnych služieb, ale aj školám či škôlkam. „Vďaka podujatiu spoločnosti a ich zamestnanci pomáhajú veľmi adresne organizáciám, školám a škôlkam vo svojom okolí zlepšiť ich fungovanie. Pre firmu je to zároveň skvelý spôsob, ako otestovať záujem zamestnancov o dobrovoľnícke aktivity,“ hovorí pre Dobré noviny Zuzana Schaleková z Nadácie Pontis.

Podujatie Naše Mesto sa bude konať 11. júna 2021. Firmy sa do dobrovoľníctva môžu v rámci predĺženej registrácie zaregistrovať do 25. marca.

Nepřehlédněte